Život Prešova
online
online
Rusko chce hľadať diplomatické riešenie krízy, tvrdí Putin
09.03.2014 Celý región
Moskva 9. marca (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin a jeho minister zahraničných vecí Sergej Lavrov budú spolu rokovať o vzniku kontaktnej skupiny na začatie priamych rokovaní s Ukrajinou, potvrdil dnes v Londýne britský vládny zdroj.
Správa o tom sa objavila po dnešných telefonátoch ruského lídra s britským premiérom Davidom Cameronom a nemeckou spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou. Hovorkyňa úradu britského premiéra uviedla, že Putin súhlasil, že "je v záujme nás všetkých, aby Ukrajina bola stabilná". Povedal, že Rusko chce hľadať diplomatické riešenie krízy. Dodal, že v pondelok bude s ministrom zahraničných vecí Lavrovom hovoriť o návrhu na vytvorenie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu.
Témou rozhovoru bola aj "zúfalá finančná situácia" Ukrajiny. Všetci traja politici sa zhodli na potrebe finančnej pomoci pre bývalý subjekt ZSSR.
Jednoznačný signál o postoji Británie ku kríze na Kryme vyslal dnes britský minister zahraničných vecí William Hague, keď v rozhovore pre BBC vyslovil predpoklad, že časom sa ukáže, že ruská okupácia Krymu bola veľmi zlým odhadom.
Vladimir Putin dnes takisto vyhlásil, že kroky proruskej krymskej vlády, ktorá vypísala na budúcu nedeľu referendum o pripojení polostrova k Rusku, sú v súlade s medzinárodným právom a ich cieľom je chrániť legitímne záujmy obyvateľov Krymu.
V rozhovore podľa Kremľa obrátil ich pozornosť na absenciu akýkoľvek krokov zo strany nového ukrajinského vedenia, ktoré by viedli k nastoleniu poriadku v Kyjeve a mnohých regiónoch so silným zastúpením ultranacionalistických a radikálnych síl.
Podľa agentúry Interfax sa všetci traja politici zhodli v tom, že majú záujem o zníženie napätia na Ukrajine a čo najrýchlejšiu normalizáciu situácie. Lídri si vymenili názory na možnosti medzinárodného spoločenstva, ktoré by viedli k vyriešeniu krízy, a dohodli sa, že budú pokračovať v tesných kontaktoch, vrátane rokovaní na úrovni ministrov zahraničných vecí.
Vo štvrtok tento týždeň sa autonómny parlament Krymu principiálne vyslovil za pripojenie tohto čiernomorského polostrova k Rusku, pričom definitívne rozhodnutie má padnúť v referende 16. marca.
Krymskí voliči sa o týždeň v referende budú vyjadrovať k dvom otázkam: či sa Krymský polostrov má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie, alebo či sa má obnoviť účinnosť ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny.
V súlade s ústavou z roku 1992 je krymská republika súčasťou Ukrajiny a svoje vzťahy s ňou reguluje prostredníctvom dohovorov a zmlúv, vysvetlila RIA Novosti.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v piatok podpísal výnos, ktorým pozastavil účinnosť uznesenia parlamentu Autonómnej republiky Krym (ARK) ohľadom usporiadania referenda o štatúte polostrova. Výnos nadobudol platnosť svojím zverejnením.
V prezidentskom výnose sa uvádza, že rozhodnutie krymského parlamentu protirečí viacerým článkom ústavy Ukrajinskej republiky. Tá deklaruje, že suverenity Ukrajiny sa týka celého jej územia a všetkých jej častí. Podľa ústavy je ARK neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a v rámci právomocí vyplývajúcich z ústavy rieši len záležitosti, na ktoré má ústavný mandát.
Ukrajinské médiá v súvislosti s rozhodnutiami krymského parlamentu a novej proruskej vlády pripomínajú aj rozhodnutie oblastného správneho súdu v Kyjeve, ktorý začiatkom týždňa pozastavil účinnosť viacerých rozhodnutí krymského parlamentu, a to vrátane vypísania a konania referenda.
V piatok prijala návrh na pričlenenie k Rusku aj mestská rada v krymskom prístave Sevastopol, ktorý nie je súčasťou Krymskej autonómnej republiky, ale podlieha priamo vláde v Kyjeve.
Merkelová sa s Erdoganom označili referendum za pochybné
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a turecký premiér Recep Tayyip Erdogan sa v dnešnom telefonickom rozhovore zhodli, že zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú jednotu Ukrajiny treba chrániť za každú cenu.
Rovnaký názor majú aj na to, že treba eliminovať riziko konfrontácie na Kryme. Referendum o štatúte Krymu, ktoré tamojšie vedenie vypísalo na 16. marca, zhodne označili za "mimoriadne pochybné" a "protizákonné," uvádza sa to vo tlačovom vyhlásení vydaného úradom kancelárky.
Merkelová a Erdogan zdôraznili dôležitosť dôsledného plnenia medzinárodných záväzkov na prekonanie krízy na Ukrajine a uviedli, že úsilie smerujúce k vytvoreniu medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu a výboru na vyšetrenie násilných incidentov počas nedávnych protivládnych demonštrácií je dôležitým prvkom pri riešení napätia.
ČR pravdepodobne neuzná referendum na Kryme
Česká republika pravdepodobne neuzná plebiscit o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii. V pravidelnej relácii Otázky Václava Moravce verejnoprávnej Českej televízie to dnes naznačil premiér krajiny Bohuslav Sobotka. Podľa jeho slov je pripravované referendum v rozpore s platnou legislatívou Ukrajiny.
Predseda vlády ČR zároveň konštatoval, že súčasná ukrajinská vláda, ktorá vznikla po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča, je legitímna.
Postup ruskej strany je podľa slov českého premiéra porušením medzinárodných dokumentov. Sobotka sa však domnieva, že porovnávanie súčasnej krízy na Ukrajine s odtrhnutím Kosova od Srbska "pokrivkáva". Na zdôvodnenie svojho postoja podčiarkol, že teraz nejde o nezávislosť Krymu, ale jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Prezident ČR Miloš Zeman však na margo podobnosti týchto udalostí už skôr vyhlásil, že by bolo pokrytecké hovoriť o tom, že nezávislosť Kosova je v poriadku, ale nezávislosť Krymu nie.
Sobotka sa však s najvyšším českým predstaviteľom, ktorý o situácii na Ukrajine rokoval v sobotu večer na zámku v Lánoch s britským expremiérom Tonym Blairom, zhodol na tom, že čo by sa mali na Ukrajine konať parlamentné voľby.
Správa o tom sa objavila po dnešných telefonátoch ruského lídra s britským premiérom Davidom Cameronom a nemeckou spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou. Hovorkyňa úradu britského premiéra uviedla, že Putin súhlasil, že "je v záujme nás všetkých, aby Ukrajina bola stabilná". Povedal, že Rusko chce hľadať diplomatické riešenie krízy. Dodal, že v pondelok bude s ministrom zahraničných vecí Lavrovom hovoriť o návrhu na vytvorenie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu.
Témou rozhovoru bola aj "zúfalá finančná situácia" Ukrajiny. Všetci traja politici sa zhodli na potrebe finančnej pomoci pre bývalý subjekt ZSSR.
Jednoznačný signál o postoji Británie ku kríze na Kryme vyslal dnes britský minister zahraničných vecí William Hague, keď v rozhovore pre BBC vyslovil predpoklad, že časom sa ukáže, že ruská okupácia Krymu bola veľmi zlým odhadom.
Vladimir Putin dnes takisto vyhlásil, že kroky proruskej krymskej vlády, ktorá vypísala na budúcu nedeľu referendum o pripojení polostrova k Rusku, sú v súlade s medzinárodným právom a ich cieľom je chrániť legitímne záujmy obyvateľov Krymu.
V rozhovore podľa Kremľa obrátil ich pozornosť na absenciu akýkoľvek krokov zo strany nového ukrajinského vedenia, ktoré by viedli k nastoleniu poriadku v Kyjeve a mnohých regiónoch so silným zastúpením ultranacionalistických a radikálnych síl.
Podľa agentúry Interfax sa všetci traja politici zhodli v tom, že majú záujem o zníženie napätia na Ukrajine a čo najrýchlejšiu normalizáciu situácie. Lídri si vymenili názory na možnosti medzinárodného spoločenstva, ktoré by viedli k vyriešeniu krízy, a dohodli sa, že budú pokračovať v tesných kontaktoch, vrátane rokovaní na úrovni ministrov zahraničných vecí.
Vo štvrtok tento týždeň sa autonómny parlament Krymu principiálne vyslovil za pripojenie tohto čiernomorského polostrova k Rusku, pričom definitívne rozhodnutie má padnúť v referende 16. marca.
Krymskí voliči sa o týždeň v referende budú vyjadrovať k dvom otázkam: či sa Krymský polostrov má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie, alebo či sa má obnoviť účinnosť ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny.
V súlade s ústavou z roku 1992 je krymská republika súčasťou Ukrajiny a svoje vzťahy s ňou reguluje prostredníctvom dohovorov a zmlúv, vysvetlila RIA Novosti.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v piatok podpísal výnos, ktorým pozastavil účinnosť uznesenia parlamentu Autonómnej republiky Krym (ARK) ohľadom usporiadania referenda o štatúte polostrova. Výnos nadobudol platnosť svojím zverejnením.
V prezidentskom výnose sa uvádza, že rozhodnutie krymského parlamentu protirečí viacerým článkom ústavy Ukrajinskej republiky. Tá deklaruje, že suverenity Ukrajiny sa týka celého jej územia a všetkých jej častí. Podľa ústavy je ARK neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a v rámci právomocí vyplývajúcich z ústavy rieši len záležitosti, na ktoré má ústavný mandát.
Ukrajinské médiá v súvislosti s rozhodnutiami krymského parlamentu a novej proruskej vlády pripomínajú aj rozhodnutie oblastného správneho súdu v Kyjeve, ktorý začiatkom týždňa pozastavil účinnosť viacerých rozhodnutí krymského parlamentu, a to vrátane vypísania a konania referenda.
V piatok prijala návrh na pričlenenie k Rusku aj mestská rada v krymskom prístave Sevastopol, ktorý nie je súčasťou Krymskej autonómnej republiky, ale podlieha priamo vláde v Kyjeve.
Merkelová sa s Erdoganom označili referendum za pochybné
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a turecký premiér Recep Tayyip Erdogan sa v dnešnom telefonickom rozhovore zhodli, že zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú jednotu Ukrajiny treba chrániť za každú cenu.
Rovnaký názor majú aj na to, že treba eliminovať riziko konfrontácie na Kryme. Referendum o štatúte Krymu, ktoré tamojšie vedenie vypísalo na 16. marca, zhodne označili za "mimoriadne pochybné" a "protizákonné," uvádza sa to vo tlačovom vyhlásení vydaného úradom kancelárky.
Merkelová a Erdogan zdôraznili dôležitosť dôsledného plnenia medzinárodných záväzkov na prekonanie krízy na Ukrajine a uviedli, že úsilie smerujúce k vytvoreniu medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu a výboru na vyšetrenie násilných incidentov počas nedávnych protivládnych demonštrácií je dôležitým prvkom pri riešení napätia.
Erdogan okrem toho vyhlásil, že Turecko je pripravené pomôcť medzinárodnej kontaktnej skupine, a to vzhľadom na svoje tesné kontakty s Ukrajinou a Ruskom, ako aj osobitný vzťah s krymskými Tatármi.
Česká republika pravdepodobne neuzná plebiscit o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii. V pravidelnej relácii Otázky Václava Moravce verejnoprávnej Českej televízie to dnes naznačil premiér krajiny Bohuslav Sobotka. Podľa jeho slov je pripravované referendum v rozpore s platnou legislatívou Ukrajiny.
Predseda vlády ČR zároveň konštatoval, že súčasná ukrajinská vláda, ktorá vznikla po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča, je legitímna.
Postup ruskej strany je podľa slov českého premiéra porušením medzinárodných dokumentov. Sobotka sa však domnieva, že porovnávanie súčasnej krízy na Ukrajine s odtrhnutím Kosova od Srbska "pokrivkáva". Na zdôvodnenie svojho postoja podčiarkol, že teraz nejde o nezávislosť Krymu, ale jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Prezident ČR Miloš Zeman však na margo podobnosti týchto udalostí už skôr vyhlásil, že by bolo pokrytecké hovoriť o tom, že nezávislosť Kosova je v poriadku, ale nezávislosť Krymu nie.
Sobotka sa však s najvyšším českým predstaviteľom, ktorý o situácii na Ukrajine rokoval v sobotu večer na zámku v Lánoch s britským expremiérom Tonym Blairom, zhodol na tom, že čo by sa mali na Ukrajine konať parlamentné voľby.
0
www.ZIVOTPO.sk
